nedeľa, 24. mája 2015

SLAVCON 2015

Slavcon 2015 - Bratislava, 23.5.2015

   V trochu inom termíne (bežne sa SC robieval v apríli), zasa na inom mieste (10 krokov pánubohu za chrbtom), ale inak celkom vydarený, veselý a veľmi priateľský. A dosť nechutne zmoknutý. Tak by som v skratke charakterizoval práve skončený Slavcon (vlastne ešte ani nie - je nedeľa 24.5. 8:00 ráno a akcie pokračujú ešte aj dnes). A pre mňa bol aj hodne príjemný. Ale po poradí.
   Jediný z klubu, kto sa ku mne pridal, bol Eugen Németh. Zoli Gergely sa síce nedávno vyjadril, že by možno aj išiel, ale nakoniec to vzdal. Ráno nás na stanici čakala "dobrá" správa - EC meškalo 40 minút! Tak sme nasadli na osobáčik a do BA sme došli oveľa neskôr, ako sme plánovali. Autobus č. 93 išiel načas a dosť rýchlo sme sa dostali na konečnú, ale čím sme boli bližšie k Petržalke, tým viac pršalo. Vystúpili sme na konečnej, ale napodiv sme sa neocitli uprostred slávnej betónovej džungle. Naopak, priamo pred sa rozprestieral rozľahlý park. Akurát sme netušili, kam sa máme pobrať. Našťastie spolu s nami vystúpili niekoľkí mládežníci, ktorí mali náramky s nápisom Slavcon (zrejme už od piatku), tak sme sa vydali za nimi a oni nás previedli na miesto conania - Dom kultúry Lúky (pravdu povediac, mnohé z tamojších domov by súrne potrebovali opravu, ale to je tak asi všade, nie len v Engerau).
   Typicky socialistická stavba - nalepená na najbližší panelák a akosi divne zavesená vo vzduchu (vlastne všetko tam akoby viselo v lufte). Po miernych nedorozumeniach pri pokladni som sa na svoje prekvapenie dozvedel, že nemusím platiť, lebo som V.I.P. hosť. Vstupné si zaplatil len Eugen. 
    Vnútri to už poriadne žilo. Behom pár minút som sa ako-tak začal orientovať v budove i v tlačenici, ktorá vládla všade okolo mňa. Ale to je už Slavconská realita. 
   V miestnosti zvanej Discosála, kde mali prezentáciu dievčatá z Hydry, som stretol Romana Hrušku a Maroša Králika. Roman mi hneď z voleja predstavil fľašu Thot-Amonovho elixíru, ktorý v ostatných rokoch nahradil našu v klube obľúbenú Conanovicu. Udeľuje sa čoby cena za účasť v súťaži Ve stopách Conana. Ale prevzal som si ju od neho až neskôr, pretože som nemal pri sebe ruksak a pobehovať po DK s fľašou domácej slivovice v ruke sa mi nechcelo. 
   Prezentácia Lenočky Štiblaríkovej a Katky Čavojovej o slovenskej fantastike v roku 2014 skončila prečítaním úryvku z knihy Veža Elfov od Maroša Kubicska (škoda, že tam nebol, potešil by sa), a po nich začal svoju prednášku o histórii filmovej série o Terminátoroch Roman Hruška. Ale veľa som z nej nepočul, už po pár minútach som cez sklenené dvere sály zazrel ženu, ktorú som čakal zo všetkých najviac - Evku Suchomelovú. Zvítali sme sa (píšeme si cez FB už vari tri roky, ale až teraz sme sa stretli osobne) a keďže bol čas obeda, okamžite som ju pozval do pár metrov vzdialenej reštaurácie (jedna z výhod DK oproti Iuvente - v blízkom okolí je pár podnikov, kde sa dá dobre najesť). Dlho sme však pri stole neostali sami, pomerne rýchlo sa k nám pridávali ďalší - Marek Slabej, Kamilka Galbavá a Maroš Králik. Ďalší - napr. kočky z Hydry, Jožo Pastucha, Mark E. Pocha a iní sa usadili pri vedľajších stoloch, takže sa na terase reštiky vytvoril akýsi paralelný miniSlavcon. 
   Jedením, kecaním a fotením sa sme tak strávili dobré dve hodiny, takže mi viacero akcíí ušlo, ale ani mi to nevadilo. Po návrate do DK sme sa s Evkou na chvíľu rozišli - išla sa prezliecť na blížiaci sa opakovaný, oficiálny krst mojej knihy Acheronská dýka. Ona ho vlastne organizovala, dávala dokopy scenár a dohadovala sa s organizátormi. Na moju spokojnosť sa ho podarilo presunúť z 18:00 už na 17:00. Evka tiež vyrobila pozvánku na udalosť na Facebooku. Doniesla aj knihy od Roba Pilcha, aby ich chalani z kníhkupectva FUNtastic mohli predávať. 
   Za čas kým bola Evka v hoteli som vystriedal pár akcií (všade som bol chvíľu) - krst knihy Jána Mrvu ZOE (trochu mi pripomenula Brutálnu Nikitu, čo autor v osobnom rozhovore ani nepoprel, ale viac ho inšpirovala akási japonská manga), prednášku Lea Medeka o paradoxných hrdinoch, ďalšiu prezentáciu vydavateľstva Hydra, ale tú robila Eva Piarová (tam som stretol Lucku Bockovú a oznámil jej, že na Vartacon neprídem, lebo 30.5. mám službu v knižnici), prednášku Rasťa Sopóciho o experimentoch Biosfera 1. a 2. zo začiatku 90-tych rokov, a nakoniec som zakotvil na prednáške Lucie Závodníkovej o poverách a čaroch starých Germánov, ktorá bola fakt vymakaná a zaujímavá. Na chodbe som ešte stihol pozdraviť Ivana Aľakšu a okolo sa mihla aj Lívika Hlavačková.
   O 16:00 začal krst knihy pána Žarnaya Vesmírne prípady. Je to jeho nová zbierka poviedok, ktorú vydali v Artis Omnis. Ide o vesmírne detektívky (mne evokujúce Asimovovu novelu Vo vesmíre niekto vraždí). Ale ani tu som sa dlho nezdržal, pretože sa práve vrátila Evka (prišla nádherne oháknutá v perfektných priliehavých minišatách, vo svojich starých menčestrákoch som si vedľa nej pripadal ako hruda hliny vedľa briliantu) a začali sme konečnú prípravu na krst. 
   Ten sa konal vo Veľkej sále, veľmi čudne postavenej miestnosti so šikmými obkladmi stien a strmými schodmi, ktoré u mnohých ľudí vyvolávali závraty, mňa nevynímajúc. Keď som tam ešte pred obedom vošiel prvý krát, mal som pocit že padám na nos. Niektorí kamaráti kvôli tomu na môj krst ani neprišli, radšej mi zagratulovali dodatočne vonku vo foyeri. A ani som sa im nedivil. To bolo fakt o hubu.
    Krst začal skoro presne o 17:00, Evka ma predstavila (hoci veľká väčšina prítomných ma dobre poznala), dala mi slovo a tak som chvíľu pohovoril o tom, ako som sa zoznámil s conanovkami, prečo som ich začal písať a prečo som nakoniec začal písať román s mýtickým hrdinom Conanom v hlavnej úlohe. Potom z nej kúsok prečítala, aby tí, čo si ju plánovali kúpiť mali predstavu, čo ich čaká. Nakoniec sme knihu pokrstili - ako inak - pieskom, akurát nebol z púšte ale z garáže nášho domu. 
   Bola veľmi príjemná hodinka. Po krste sa nás ešte slušný počet zišiel pod pódiom sály, otvorili sme fľašu šampanského a pripili na úspech Acheronskej dýky, fajn sme si pokecali a rozdal som aj pár venovaní. Nakoniec sme ešte početná partia zapadli do kaviarničky v prízemí budovy DK, kde sme pokračovali v debate o úskaliach vydávania kníh, ale to sa už náš čas krátil. Pred pol siedmou som vytiahol Eugena zo sály, porozlučovali sa so všetkými známymi (a s časti aj neznámymi) a Kamilka Galbavá nás vyviezla na stanicu (netuším, ako sme sa dostali z napoly vytopenej Petržalky, zrazu sme len boli pri SEU a o chvíľu už na Bajkalskej). Tam už čakal osobáčik a ten nás doviezol domov. V NZ už našťastie nepršalo.
    Bolo to skvelé, hoci trochu dusné (za socíku sa do budov klimatizácia nemontovala a dnes na ňu zjavne nie sú peniaze). Veľmi som ľutoval ľudí, ktorí mali na starosti lúku s táborom skupiny historického šermu Rádu sv. Galahada. Hlavne ten býval na SC vždy veľkým lákadlom, hlavne pre deti. Tiež mi trochu chýbali niektorí známi ľudia - od Kamilky Galbavej som sa dozvedel, že Ondro Herec je už niekoľko dní v nemocnici, ale neboli tam ani mnohí iní, ktorí sa na SC bežne vyskytovali (napr. JWP s Klárkou, Janko Žižka, KiriToshi, Juro Červenák či Darion). Každopádne prišli o dobrú zábavu. Však na to sa cony robia - aby sa ľudia stretali a bavili. 
                     OndroT

Fotky sú len výber najlepších.
 
Moje zážitky zo Slavconu
Prebudenie sa do daždivého dňa. Takto nejako začal náš dnešný výlet s Ondrejom. Dážď by ani nevadil, chystali sme sa na SlavCon, kde sme boli väčšinu času vnútri. Museli sme však prekonať hneď zrána 2 prekážky. Tou prvou bolo 40-minútové meškanie vlaku a druhou zabudnutie Ondrejovej knihy. Prvú prekážku sme úspešne prekonali jednoduchým spôsobom. Nasadli sme na najbližší vlak. Príchod na udalosť sa nám tak predĺžil o jednu hodinu. Druhú prekážku bolo oveľa ťažšie prekonať.
Ondrej totiž krstil svoju knihu, ktorej je autorom a nemal ju so sebou. Čo už, stávajú sa aj horšie veci. Kamarátka, ktorá s ním mala vystúpiť pri debute sa nejako tiež nemala k zdvihnutie telefónu, ale nakoniec  všetko dopadlo dobre. Zohnali sme knihu, kamarátku a aj udalosť prebehla v najlepšom poriadku.
Hneď po príchode sem sa pustili za 3-člennou skupinkou adolescentov, ktorí mali pásky na ruke. Tí nás doviedli na miesto činu. Po zaplatení vstupného poplatku a zmocnení sa plánu podujatí sme sa pokúsili zorientovať sa.  Zložili sme si kabáty na šatňu a navštívili sme poschodie. Na poschodí práve končila prednáška, v ktorej bola reč o Slovenskej literárnej fantastike roku 2014.  Tu som sa prvýkrát pohrúžil do plánu a podarilo sa mi zorientovať sa. Usúdil som, že najbližšie 3 hodiny strávim v tejto miestnosti, pretože tu sa konali všetky sci-fi podujatia, ktoré sú mi srdcu tak blízke.
O dvanástej nás patričnou dávkou humoru a vtipu naladil "Doktor" v téme  zo zákulisia terminátorov. Dozvedeli sme sa mnohé pikošky zo zákulisia týchto preslávených filmov, ktoré divák nemá možnosť tak ľahko si zistiť. Autor nás pekne previedol Schwarzeneggerovou kariérou od A po Z a mohli sme pozorovať nielen akos a vyvíjala jeho výplata za herecké role, ale aj zaujímavosti o tom, koľko mal zaplatené za 1 slovo v jednotlivý filmoch (po prepočte). Prínosom bolo aj to, že som zistil, ako sa vyvíjal Arnoldov charakter.
Nasledovala prednáška v podaní mladého Jimi-ho smolíka. To, že je to fyzik bolo poznať hneď. Jeho prednáška sa venovala téme Fyzika (nie len) v Sci-Fi.  V doobednej časti to bola najlepšia prednáška, ktorú som si vypočul.  Pojednávalo sa v nej o tom, ako porušujú režiséri fyziku vo filmoch, najmä vo vedecko-fantastických. Mohli sme si vypočuť o detailoch, ako aj o blbostiach, ktoré nám zvyčajne pri pozorovaní filmu unikajú. Zvuk je napr. vlna, ktorá sa šíri vzduchom a vo vákuu neexistuje. Preto ak ide vo vesmíre loď (plavidlo) nevydáva  žiaden zvuk, ani pri strieľaní. Mohli sme si všimnúť, že pri záberoch zrážky 2 vesmírnych lodí padajú tieto neustále nadol, čo je tiež paradoxné,  pretože vo vesmíre nie je žiadne nadol ani nahor. Pozoruhodné boli aj poznatky  o tom, že ak niečo vrazí do vesmírnej lode, táto by nemala vibrovať, mala by sa iba posunúť. Riešili sa aj scény, kde sa správajú guľky zo zbraní podozrivo a rovnako postrelený sa správajú protifyzicky. Záhadou pre nás ostalo aj palivo pre Iron-mana a pobavili sme sa na scénkach z Bollywoodskych filmov, kde stačí keď vodič auta sa nahne dozadu a celé auto tým dokáže zdvihnúť  spôsobom, že nadskočí o 2 metre.
Po prednáške bol časť niečo si schrumnúť a tak som využil bufet. Megrez  nám v ďalšej časti  porozprával o Živote v bubline a riešila sa problematika,  ako by sa dalo prežiť mimo planéty Zem. Ako vytvoriť oddelený sebestačný ekosystém. Počas prednášky som neodolal nutkaniu odfotiť sa z 501. légiou zo Star Wars ako  aj superhrdinkou z pre mňa neznámej mangy.
Poobednú časť dňa som trávil prevažne na prízemí vo veľkej sále. Musím podotknúť,  ako bola jedinečne architektonicky vyriešená. Schody smerovali približne pod 25° uhlom nadol, podobne aj stoličky. Rovnako naklonené bolo aj pódium. Steny však boli v protiuhle cca. tiež 25°a tak celkový dojem z miestnosti bol dosť chaotický aj po niekoľkých minútach. Človek nevedel kde je hore a kde je dole. Celé to bolo také nerovné, šikmé.  Každopádne som sa zúčastnil prednášky Lucie "Tomoe-gozen" Závodníkovej. Venovala sa tematike z histórie. Musím uznať, že latku nastavila veľmi vysoko. Jej prednej bol na úrovni, bez akéhokoľvek čítania alebo pomoci  a povedala nám mnoho o poverách a čaroch Germánov. Tieto povery boli zmixované s poverami mnohých iných národov, ako severských, prípadne keltských, islandských. Dozvedeli sme sa pikošky o pohlavných orgánoch a o tom, aký veľký význam im naši predkovia pripisovali. V tej dobe vlastne pripisovali čarovnú až magickú moc takmer všetkému. Darilo sa rôznym šamanom a babám, ktoré veštili budúcnosť. Mal som možnosť nahliadnuť do svetového dedičstva rún, ktoré boli preložené, ako aj do mytológie, ktorá bola naozaj bohatá s veľkým počtom krkolomných mien a názvov, ktoré prednášajúca dokonale ovládala. Za toto má u mňa veľké uznanie.
Po tejto úspešnej prednáške sme sa zúčastnili propagačnej akcie - Krst knihy Jozef Žarnaya - Vesmírne prípady. Mali sme možnosť vypočuť si názory tohoto postaršieho a veľmi skromného pána. Mohol by som povedať, že to je vôbec jeden z prvých sci-fi autorov na slovensku a bolo aj vidno, že má celkom slušnú fanúšikovskú základňu. Podpísať si jeho knihy prišlo mnoho jeho fanúšikov, ktorí vyrastali na jeho knižkách. Tento pán je ani nie tak veľmi spisovateľom, ako učiteľom. Toto bolo jeho životné poslanie a aj z tohoho prostredia čerpal námety pre svoje úžasné diela. Tohto dňa mu vyšla vôbec jeho prvá zbierka poviedok a kniha bola úspešne pokrstená.
Nadišila chvíľa dňa. Po krste žarnayovky totiž nasledov krst Ondrovej knihy Acheronská dýka. Ondreja uviedla šarmantná Eva Suchomelová a mohli sme sa dozvedieť informácie zo zákulisia vzniku tejto v poradí druhej autorovej knihy. Mojou úlohou bolo celú túto udalosť fotograficky dokumentovať.  Fotografov bolo viacej a tak sme sa pretekali, kto spraví krajší záber aj spolu s jedným sympatickým českým spisovateľom. Atmosféra bola naozaj veľmi pohodová. Krstu sa zúčastnilo mnoho   Ondrejových kamarátov a starých známych, ktorí ho evidentne podporovali v jeho autorských počinoch. Dozvedel som sa, že Ondrej má aj jedno prvenstvo. Vyšla mu v tomto roku prvá kniha na téma Conan na Slovensku a v ČR. Musím podotknúť, že je to zatiaľ aj jediná kniha na conanovské téma a neplánuje sa vydať v tomto roku žiadna iná kniha s touto tematikou na našom území. Krst prebehol neštandardne. Nakoľko dej príbehu sa odohráva na púšti, kniha bola pokrstená nie tekutinou, ale pieskom. Bolo to mimoriadne zaujímavé. Úspech sa musel zapiť šampanským, po ktorom nasledovala autogramiáda.
Bodku za dňom mi dal Roman "Roszomák" Szomolai, ktorý prekonal všetky prednášky,  ktorých som sa dnešného dňa zúčastnil. Tento chalan evidentne študoval v oblasti filozofie, ktorá mi je veľmi blízka. Pospájal svoje vedomosti aj z psychológie a majstrovstvom prednesu a s vysoko aktuálnou témou Sci-fi ako myšlienkový experiment mi umožnil zmlsnúť si na povestnej čerešničke na torte. V úvode prednášky vysvetlil čo máme rozumieť pod pojmom myšlienkový experiment a hneď sme si niekoľko takýchto experimentov aj prakticky spravili. Veľmi pozitívne hodnotím interaktivitu, ktorú sa mu podarilo vydobiť si. Historicky nás previedol niektorými fázami filozofie, ako si autori redstavovali realitu a aká v skutočnosti je. Upriamil pozornosť na tému zmysly a rozpútal myšlienkový experiment na otázku koľko ich vlastne je? Zistili sme, že určite nie len 5.Echolokácia, pocit tepla, vnímanie času, rovnováha, a pod. sú ďalšie zmysly, o ktorých sa v škole veľa neučí. Pekne nám vysvetlil, že nás klamú nie len zmysly, ale aj rozum. Otázkou bolo, čo nás klame viac? Výsledkom bolo, že všetko je len subjektívne a jediné, čo môžeme s istotou povedať, je že sme. Vystihol to už René Descartes, keď povedal: Myslím, teda som. Pretože t je jediné, čo je isté. Keby nemyslí, nemohol by byť. A keby nie je, nemôže myslieť. A to je všetko. Prednáška bola mimoriadne pútavá a perfektne pripravená. Žiaľ, nemohol som sa jej zúčastniť až do konca, pretože ako sa hovorí, v najlepšom treba prestať a ja som bol limitovaný časom odchodu vlaku zo stanice.
Tak som sa s ťažkým srdcom  pobral domov, ale po obohacujúcom a náročnom dni neľutujem, že som si spravil výlet. Určite sa na podobnom podujatí ešte ocitnem a som rád, že som mohol byť s dobrým kamarátom pri krste jeho vlastnej knihy a stretnúť sa s mnohými zaujímavými ľuďmi. Na festivale bol veľmi pekný aj marketing a človek si tam mohol zahrať hry, kúpiť si rôzne sci-fi a fantasy knihy, ako aj šaty a rôzne symboly gotických a podobných undergroundových kultúr. Neostáva mi nič iné, len odporučiť aj Vám takéto a podobné zážitky a tak neváhajte a príďte si zažiť niečo podobné, pretože iba ak si to zažijete, ochutnáte tú atmosféru, ktorú som sa Vám práve pokúsil priblížiť.
Eugen Németh (Scifi-klub Orion)



 dievčatá z Hydry - zľava Katka Čavojová, Eva Piarová a Lenka Štiblaríková
 zľava - Maroš "Roger" Králik a Roman "Doktor" Hruška
 Mark E. Pocha a Cuco (skutočné meno netuším)
 Leo Medek - zastupoval Michala Broneca v stánku vyd. Straky na vrbě
 rodinka Harmanovcov - založili a úspešne vedú vyd. Artis Omnis - buď im za to chvála
 niektoré priestory DK Lúky boli fakt stiesnené
 Marek Slabej
 Vlaďka Maxonová
 neviem, ako sa volá táto kráska, ale predávala v stánku Temnoty
 Roman Hruška hovoril o Terminátoroch
 Evka Suchomelová prvý krát naživo - s Marekom Slabejom...

 Kamilka Galbavá a Marek Slabej
 Evka s Marošom Králikom
 pri vedľajšom stole sedeli Hydričky
 moja maličkosť s Jožom Pastuchom a zatiaľ neznámou krásavicou
 Mark E. Pocha vo svojom typickom zadumaní
 Evka Suchomelová so mnou..
 Anetka Čižmáriková s Milošom Lacikom
 Evka má nádherný úsmev
 Pán Žarnay s Ivanom Harmanom
 Marika Iskrová - už v kostýme
 Juro Maxon v plnej kráse svojho kostýmu
 Janko Mrva krstil knihu ZOE...(v strede Andrejka Harmanová, vľavo Martinka Wimmerová z literárnej sekcie Slavconu)
... jeho priateľka nám z nej čítala
 Miška Hudecová aj s laserovým mečom
 to, čo držím v ruke je replika Aragornovho meča z LOTR 3
 neviem, kto je táto kočka, ale bola asi najfotografovanejšou hviezdou
 Katka Bajzíková - hlavná šéfka Slavconu
 501. légia - tentoraz bez Dart Vadera
 Eugen sa celkom dobre bavil...
 ...fotil sa s jawmi...
 ...imperiálnymi strelcami...
 ..i tajomnou kráskou
 Leo Medek - jeho prednášku som zmeškal, takže neviem o čom vlastne bola
 Lucka Bocková - tá je tuším z roka na rok mladšia a krajšia
 Marcel Klimo uprostred svojej komixovej ríše
 zväzáčka zo Zombie mordu
 sledoval ju aj Ivan Aľakša..
 ...bolo sa na čo pozerať
 Lucia Závodníková - prednášala o mágii starých Germánov
 idú sa krstiť Vesmírne prípady - zľava Maroš Králik, Jožko Žarnay a Ivo Harman
 časť posádky z Votrelcov II.
 Miška Hudecová v novom kostýme
 vždy usmiata Elendilka
 Evka - Ondro, ideme krstiť!
 Slavcon je aj o krásnych dievčatách...
 ...ich božských dekoltoch...
 ...ale aj o zaujímavých tričkách
 tak, už som na pódiu...
 Evka prečítala kúsok z knihy
 ...potom som chvíľu hovoril ja...
 ...krátka fotopauza..
 .. ideme krstiť ...
 ...samozrejme, znovu pieskom..
 Evka je nádherná krstná mama mojej knihy - však bez nej by asi nikdy nevyšla
 ...na úspech a Crom s nami..


 zľava - Roman Hruška, Evka Suchomelová, Lucka Bocková a Haninka Veselá

 Jožko Pastucha
 Haninka Veselá, za ňou jej kamarát Jarda
 jéééj, Ondro, ty už musím odejííít? škodáááá...





























































































































Žiadne komentáre: